charlotte

 Kde bolo, tam bolo, bol raz jeden hrad, ktorý stál na skale, a na tom hrade žila kráľovská rodina, teda tato kráľ, mamina kráľovná a malá dcérka - princezná Johanka.

Princezná Johanka bola presne taká princezná, ako má byť, a preto od malička nemusela nič robiť. Okolo nej neustále pobiehalo kopec slúžok, tie ju obliekali, obúvali, česali, dokonca aj kŕmili, umývali a .... ó áno, umývali jej aj zúbky. Princezná Johanka nemusela nič, ale vôbec nič robiť. A už vôbec nemusela chodiť ani do škôlky, tobôž už do školy, nemusela si ukladať ani hračky, ani topánky a ani šaty. Celé dni ju len prezliekali, krášlili, kŕmili, bavili, uspávali, nosili na prechádzky. 

Čo však nikto netušil, pod hradom, hlboko v skale, bola jaskyňa,v ktorej dávno pred narodením princezničky Johanky, sa vyliahol malý dráčik. Ten dráčik bol chudák sám ako kôl v plote, tak sa musel rýchlo všetko naučiť. Ako si nájsť potravu, ako sa poumývať, ako si poupratovať, skrátka všetko. Stal sa z neho veľmi šikovný a múdry dráčik. 

A čas bežal .... Z princezny Johanky vyrástla krásna prizcezná Johana a z malého šikovného dráčika veľký krásny a múdry drak. Na 18.narodeniny princezny tato kráľ dal povolať všetkých princov z blízkeho, aj vzdialeného okolia, aby jej vybral vhodného ženícha a pre seba vhodného nástupcu na trón. Na hrade sa začali obrovské oslavy a hudba hrala tak hlasno, že sa to ozývalo až v jaskyni nášho draka. Drak sa zamyslel, a keďže mal naštudované všetky rozprávky, vedel, čo má nastať. Vyliezol teda z jaskyne, prvýkrát roztiahol svoje krásne krídla a vyletel až na nádvorie hradu, kde boli zhromaždení všetci pozvaní hostia tata kráľa a maminy kráľovnej. Drak zosadol presne pred princeznou Johanou a povedal: "Zdravím Ťa princezná Johana, som drak z jaskyne pod hradom, a keďže máš dnes narodeniny, želám Ti všetko najlepšie, ale hoci je mi to ľúto, musím Ťa teraz uniesť. Je to tak napísané v každej rozprávkovej knižke, tak asi nemáme na výber." Po týchto slovách drak vzal princeznú "vrece cez plece" a odletel s ňou do sedemdesiatej siedmej krajiny. Tam vyhľadal neobývanú jaskyňu, zložil princeznú Johanu z pleca a povedal: "Princezná Johana, nemusíš sa ničoho báť, tu počkáme nejaký neurčitý čas, dokedy Ťa nepríde zachrániť Tvoj budúci ženích. Ale dovtedy si môžeme tento čas spríjemniť, teda, keď sa tu rozhliadneš, vidíš, že jaskyňa je dlhšie neobývaná, treba tu upratať, a neviem, ako Ty, ale ja som hladný ako vlk, predsa len, letieť do sedemdesiatej siedmej krajiny nie je len tak. Teda navrhujem, Ty, princezná Johana, tu prosím trošku uprac, aby som si neoškrel bruško o tieto rozsypané kamienky, keď budem prilietať, a ja zatiaľ zoženiem nejakú potravu." 

Po týchto slovách drak odletel zohnať potraviny na večeru a princezná zostala v jaskyni sama. No vôbec netušila, o čom drak rozprával. Princezná vôbec nevedela ani ako metla vyzerá, teda už vôbec nie, ako sa používa. Tiež vôbec nemala ani tušenie, ako sa zakladá oheň v peci. Tak si len sadla a čakala, kedy sa drak vráti domov. Drak priletel o tri hodiny a už bol fakt unavený, tak si nevšimol, že princezná nepozametala kamienky a pri pristávaní si oškrel bruško. "Jaj, jaj, jááááj" zanariekal od bolesti, ale nechcel byť nezdvorilý, tak nepovedal princeznej nič. Potom si všimol, že v peci ani nehorí oheň. Tak len princeznej podal potraviny, dovliekol z blízkeho lesa kopu raždia, naložil ho do pece a zapálil oheň. Potom poprosil princeznú: "Princezná, prosím, priprav teda večeru, ja si trošku zdriemnem, lebo už ani nevidím od hladu a únavy." S týmito slovami drak zaspal. Princezná už fakt chcela drakovi vyhovieť, pretože bol na ňu veľmi dobrý, vzala teda potraviny, dala ich do hrnca, ale keďže ani netušila, ako sa varí, večera jej riadne prihorela. Na poriadny dym v jaskyni sa drak zobudil, rýchlo uhasil oheň a prísne sa pozrel na princeznú: "Princezná, tak toto už nie. Sem si pekne sadni vedľa mňa a vysvetli mi, čo to má znamenať!" Princezná sa teda posadila vedľa draka a porozprávala jej, ako vyrastala. Ako ju sluhovia obliekali, česali a umývali a ako nechodila do školy a vlastne nič nevie. Drak sa teda zamyslel a povedal: "No teda, spravíme to takto. Dnes už nič nebudeme riešiť. Pekne sa vyspíme a zajtra Ti začne nový život." Princezná nemala ani tušenie, o čom drak hovorí, ale keďže už zbadala, že je veľmi múdry, uverila jeho slovám.

Na druhý deň ráno zobral drak princeznú "vrece cez plece" a odniesol ju do desiatej krajiny, kde bola škola pre princezné. Tam princeznú zložil a zapísal ju do prvého ročníka. Tak pricezná Johana začala chodiť do školy. A keďže bola veľmi šikovná, tak jej učenie išlo pekne od ruky. Drak sa zatiaľ vrátil do jaskyne a čakal, kedy princezná dokončí školu. A zanedlho sa to aj stalo. Princezná dostala vysvedčenie, pekne sa poďakovala pánovi učiteľovi a drak ju odniesol pekne naspäť do jaskyne. Teraz to už dopadlo celkom inak ako prvýkrát. Drak odletel zohnať potraviny a keď sa vrátil do jaskyne, takmer odpadol. Princezná nielenže krásne vyzametala, ale aj pomaľovala steny jaskyne vkusnými maľbami. Kým drak odpočíval, princezná nachystala večeru o troch chodoch, spoločne sa navečerali a po večeri princezná ískala drakovi pierka, čo sa mu veľmi páčilo. A o tri dni princezná drakovi ušila nové nohavice s jedným trakom, podľa najnovšej dračej módy. Drak bol celý unesený. A tak si spolu pekne žili .....

Až prišiel čas, že sa objavil princ, ktorý prišiel zachrániť princeznú. Postavil sa pred jaskyňu a zavolal: "Drak vylez, prišiel som zachrániť princeznú!" Drak vedel, čo nastane, tak vyliezol a sklonil hlavu, aby mu ju mohol princ odťať. Tak to býva predsa v každej rozprávke. Ale vtom z jaskyne vybehla princezná a zvolala: "Tak to v žiadnom prípade. Drak je môj priateľ, všetko, čo viem, viem len vďaka nemu. Môžeme si určovať svoj osud, nemusíme sa riadiť podľa rozprávky, keď nie je správna." Tak si teda všetci traja sadli , a poriadne si pri večeri o všetkom pohovorili.

Spoločne sa potom vrátili do kráľovstva na hrad ku tatovi kráľovi a mamine kráľovnej. A ako to dopadlo? Princ si vzal princeznú za ženu a mali spolu tri krásne detičky. A drak sa vrátil do jaskyne pod hradom, ale mimochodom, princezná mu tú jaskyňu zútulnila tak, že detičky princa a princeznej tam trávili každé popoludnie. Drak im čítal rozprávkové knižky, hral sa s nimi na schovávačku, alebo sa len tak jašili. Malé princiatka ale chodili pekne s ostatnými deťmi do školy a už vedeli, že ich život a osud im neurčí rozprávka, ale určia si ho oni sami.